Kresliť a učiť sa kresliť znamená zároveň ďaleko pozornejšie sledovať svet okolo seba. Pozorovať ho, spoznávať, študovať, vnímať, chápať. Objavovať nové detaily a drobnosti, ktoré bývajú na prvý, povrchný pohľad prehliadané. Citlivo vnímať krehkú krásu i pôvab toho, čo sa často krát skrýva pod drsným povrchom. Kreslenie má svoje kúzlo, ktoré vás zaujme a naučí vás pozerať sa na svet. To, čo raz nakreslíte, zostane navždy: hovorí sa, že kresba je spôsob, akým sa pozerám na svet z tohto miesta práve v tejto chvíli. Rozpráva o vašich schopnostiach a všetkých okolnostiach. Keď kreslíte, učíte sa vlastne sami. Učíte sa tak, že sa znova a znova púšťate do kresby. Je to univerzálny jazyk, ktorý pochopí každý človek. 

Môžem len dúfať, že pri prezeraní mojich prác pocítite minimálne toľko radosti, koľko som jej ja sama prežila pri ich tvorbe...

 Portrétovanie zaberá najpodstatnejšiu časť mojej tvorby. Mojou vernou spoločníčkou sa stala ceruzka; ten drobný kúsok cédrového dreva a mäkkej kryštalickej formy uhlíka v nej, ktorý sa mieša s hlinou a páli v peci-grafitu. Prostredníctvom nej sa snažím o verné zachytenie detailov a jemných kontrastov textúr a tieňov kreslených objektov, ktoré práve stvárňujem. Kreslenie ako také je napriek stúpajúcej prevahe a obľube fotografie stále jeden z najlepších spôsobov, ako priamo vyjadriť svoje poznatky. Zachytáva moment plynúceho času, preto sú portréty v širokej verejnosti obľúbené a vyhľadávané ako originálne darčeky.